ᱛᱷᱮᱨᱵᱟᱫᱽ

ᱵᱩᱫᱫᱷᱚ ᱫᱷᱚᱨᱚᱢ ᱨᱮᱭᱟᱜ ᱢᱤᱫ ᱦᱟᱹᱴᱤᱧ, ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱫᱚ ᱡᱚᱛᱚ ᱠᱷᱚᱱ ᱢᱟᱨᱮ ᱦᱟᱹᱴᱤᱧ ᱠᱟᱱᱟ

ᱛᱷᱮᱨᱚᱵᱟᱫᱽ (/ˌtɛrəˈvɑːdə/) ᱫᱚ ᱦᱩᱭᱩᱜ ᱠᱟᱱᱟ ᱵᱩᱫᱽᱫᱷᱤᱡᱤᱢ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱢᱟᱨᱮ ᱟᱥᱲᱟ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱵᱟᱹᱲᱛᱤ ᱢᱟᱱᱟᱣᱟᱱ ᱟᱱ ᱧᱩᱛᱩᱢ ᱠᱟᱱᱟ᱾ ᱱᱚᱶᱟ ᱫᱚ ᱜᱚᱣᱛᱚᱢ ᱵᱩᱫᱽᱫᱷᱚ ᱣᱟᱜ ᱪᱮᱪᱮᱫ ᱟᱨ ᱵᱩᱫᱽᱫᱷᱚ ᱫᱷᱚᱨᱚᱢ ᱨᱟᱠᱷᱟ ᱫᱚᱦᱚ ᱟᱠᱟᱫᱼᱟᱭ ᱯᱟᱞᱤ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱛᱮ ᱵᱟᱨ ᱢᱤᱞᱤᱱᱤᱭᱟᱹ ᱠᱷᱚᱱ ᱵᱟᱹᱲᱛᱤ᱾[᱑][᱒]

ᱱᱟᱜᱟᱢ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ

ᱛᱷᱮᱨᱣᱟᱫᱟ ᱟᱥᱲᱟ ᱫᱚ ᱵᱤᱵᱷᱚᱡᱟᱵᱟᱫᱟ ᱠᱷᱚᱱ ᱦᱮᱡ ᱟᱠᱟᱱᱟ, ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱫᱚ ᱥᱚᱛᱚᱵᱤᱨᱚ ᱱᱤᱠᱚᱭᱟ ᱨᱮᱱ ᱢᱤᱫᱴᱮᱱ ᱦᱟᱹᱴᱤᱧ ᱠᱟᱱᱟ, ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱫᱚ ᱥᱤᱧᱚᱛᱤᱭᱟᱹ ᱵᱩᱫᱫᱷᱚ ᱫᱷᱚᱨᱚᱢ ᱨᱮᱱ ᱯᱩᱭᱞᱩ ᱵᱷᱮᱜᱟᱨ ᱛᱟᱭᱚᱢ ᱦᱮᱡ ᱟᱠᱟᱱ ᱵᱟᱨᱭᱟ ᱢᱩᱬᱩᱛ ᱦᱟᱹᱴᱤᱧ ᱠᱷᱚᱱ ᱫᱚ ᱢᱤᱫᱴᱮᱱ ᱠᱟᱱᱟ᱾ ᱛᱷᱮᱨᱟᱵᱟᱫᱽ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱜᱟᱞᱢᱟᱨᱟᱣ ᱠᱚ ᱫᱚ ᱯᱮᱭᱟ ᱵᱩᱫᱫᱷᱚ ᱢᱚᱱᱛᱨᱤ ᱢᱳᱜᱚᱞᱤᱯᱩᱴᱴᱟ ᱛᱤᱥᱟ ᱟᱜ ᱠᱟᱛᱷᱟᱣᱟᱛᱷᱩ, ᱢᱤᱫ ᱢᱩᱬᱩᱛ ᱠᱟᱹᱢᱤ ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱫᱚ ᱵᱤᱵᱷᱚᱡᱟᱵᱟᱫᱽ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱫᱟᱨᱥᱚᱱᱤᱠ ᱴᱷᱟᱶ ᱮ ᱥᱚᱫᱚᱨ ᱟᱠᱟᱫᱼᱟ, ᱚᱱᱟ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ ᱞᱮᱫᱼᱟ ᱢᱮᱱᱛᱮ ᱵᱟᱰᱟᱭᱚᱜᱼᱟ ᱾

ᱥᱟ.ᱠᱷᱭᱟ.ᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ

  1. Reynolds, Frank E.; Kitagawa, Joseph M.; Nakamura, Hajime; Lopez, Donald S.; Tucci, Giuseppe (2018), "Theravada", britannica.com, Encyclopaedia Britannica, Theravada (Pali: "Way of the Elders"; Sanskrit, Sthaviravada) emerged as one of the Hinayana (Sanskrit: "Lesser Vehicle") schools, traditionally numbered at 18, of early Buddhism. The Theravadins trace their lineage to the Sthaviravada school, one of the two major schools (the Mahasanghika was the other) that supposedly formed in the wake of the Council of Vaishali (now in Bihar state) held some 100 years after the Buddha's death. Employing Pali as their sacred language, the Theravadins preserved their version of the Buddha's teaching in the Tipitaka ("Three Baskets").
  2. Gyatso, Tenzin (2005), Bodhi, Bhikkhu (ed.), In the Buddha's Words: An Anthology of Discourses from the Pali Canon, Somerville, Massachusetts: Wisdom Publications, p. ix, ISBN 978-0-86171-491-9