ᱥᱤᱞᱦᱟ /ˈʃɪlhə/ ᱫᱚ ᱢᱤᱫ ᱵᱟᱨᱵᱟᱨ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱠᱟᱱᱟ ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱫᱚ ᱥᱤᱞᱦᱟ ᱦᱚᱲ ᱠᱚᱠᱚ ᱨᱚᱲᱼᱟ ᱾ ᱱᱚᱣᱟ ᱫᱚ ᱮᱛᱚᱢᱼᱯᱟᱪᱮ ᱢᱳᱨᱳᱠᱠᱳ ᱨᱮ ᱘᱐ ᱞᱟᱠᱷ ᱠᱷᱚᱱ ᱦᱚᱸ ᱡᱟᱹᱥᱛᱤ ᱦᱚᱲ ᱠᱚᱠᱚ ᱨᱚᱲᱼᱟ ᱾ ᱱᱚᱣᱟ ᱨᱮᱭᱟᱜ ᱮᱴᱟᱜ ᱧᱩᱛᱩᱢ ᱫᱚ ᱦᱩᱭᱩᱜ ᱠᱟᱱᱟ ᱛᱟᱠᱞᱤᱦᱤᱴ /taʃlʜijt/, ᱟᱨ ᱱᱟᱦᱟᱜ ᱤᱝᱞᱤᱥ ᱯᱟᱨᱥᱟᱞ ᱠᱚᱨᱮ ᱱᱚᱣᱟ ᱫᱚ Tashelhiyt ᱥᱮ Tashelhit ᱦᱚᱠᱚ ᱚᱞᱮᱫ ᱜᱮᱭᱟ ᱾ ᱢᱳᱨᱳᱠᱠᱟᱱ ᱟᱨᱚᱵᱤᱠ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱛᱮ ᱱᱚᱣᱟ ᱫᱚ Šəlḥa ᱠᱚ ᱢᱮᱱᱟᱜ ᱠᱟᱱᱟ, ᱟᱨ ᱱᱚᱣᱟ ᱠᱷᱚᱱ ᱜᱮ ᱥᱤᱞᱦᱟ ᱧᱩᱛᱩᱢ ᱫᱚ ᱦᱮᱡ ᱟᱠᱟᱱᱟ ᱾[᱒]

ᱥᱤᱞᱦᱟ
ⵜⴰⵛⵍⵃⵉⵢⵜ ᱛᱟᱥᱮᱞᱦᱤᱛ
Taclḥit
ᱡᱟᱱᱟᱢ ᱴᱷᱟᱶᱢᱳᱨᱳᱠᱠᱳ
ᱮᱞᱟᱠᱟᱦᱟᱭ ᱮᱴᱞᱟᱥ, ᱟᱱᱴᱤᱼᱮᱴᱞᱟᱥ, ᱥᱳᱭᱩᱥ, ᱫᱨᱟ
ᱡᱟᱹᱛᱥᱤᱞᱦᱟ ᱦᱚᱲ
ᱡᱟᱱᱟᱢ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱞᱮᱠᱟ
᱗,᱒᱐᱐,᱐᱐᱐ (᱒᱐᱑᱖)e23
ᱟᱯᱷᱨᱳᱼᱮᱥᱤᱭᱟᱴᱤᱠ
ᱚᱞ ᱛᱚᱦᱚᱨ
ᱟᱨᱚᱵᱤᱠ, ᱵᱟᱨᱵᱟᱨ ᱞᱟᱛᱤᱱ, ᱴᱤᱯᱷᱤᱱᱟᱜᱽ
ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱠᱳᱰ
ISO 639-3shi
ᱜᱞᱳᱴᱳᱞᱳᱜᱽtach1250[᱑]
  ᱥᱤᱞᱦᱟ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱴᱚᱴᱷᱟ
This article contains IPA phonetic symbols. Without proper rendering support, you may see question marks, boxes, or other symbols instead of Unicode characters. For an introductory guide on IPA symbols, see Help:IPA.
ᱡᱩᱣᱟᱹᱱ ᱦᱚᱲ ᱛᱟᱪᱮᱞᱦᱤᱛ ᱛᱟᱭ ᱨᱚᱲᱼᱮᱫᱟ, ᱠᱤᱣᱵᱟ ᱨᱮᱭ ᱨᱮᱠᱳᱨᱰ ᱟᱠᱟᱫᱟ ᱾

ᱧᱩᱛᱩᱢ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ

ᱨᱚᱲ ᱦᱚᱲ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ

ᱪᱟᱸᱜᱟ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱠᱚ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ

ᱚᱞ ᱛᱚᱦᱚᱨ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ

ᱥᱟᱶᱦᱮᱫ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ

ᱨᱚᱱᱚᱲ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ

ᱥᱟᱫᱷᱟᱨᱚᱱ ᱚᱞ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ

ᱵᱟᱨᱦᱮ ᱡᱚᱱᱚᱲ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ

ᱥᱟᱹᱠᱷᱭᱟᱹᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ

  1. Hammarström, Harald; Forkel, Robert; Haspelmath, Martin, eds. (2017). "Tachelhit". Glottolog 3.0. Jena, Germany: Max Planck Institute for the Science of Human History. {{cite book}}: Unknown parameter |chapterurl= ignored (help)
  2. When referring to the language, anthropologists and historians prefer the name "Shilha", which is in the Oxford English Dictionary (OED). Linguists writing in English prefer "Tashelhiyt".